4. ročník
*Pohmkávajúc v sieti si Liliana snažila spomenúť na svoj posledný rok na Aldarione. Bol trochu netradičný a tiež sa neskončil vtedy kedy mal, pretože si predĺžila štúdium ešte o jeden rok.* Ach...to boli úžasné chvíle... *Zasnený pohľad jej však rýchlo zmizol z tváre, pretože spoza dverí sa ozval nezameniteľný ruch a ona vedela, že to nebude nikto iní než jej verní študenti, ktorí to s ňou vydržali celé štyri roky.* Tento rok vám to NEDARUJEM!!! *Skríkla na nič netušiacich študentov, no keď zazrela ich vyľakané tváre, rozrehotala sa na celú učebňu.* Nestrachujte sa .....ja len že ....toto je posledný rok a musím si ho poriadne vychutnať, kým vás pustím do sveta. *Samoľúbo sa zahniezdila v sieti a nahodila šibalskú grimasu.* Táákže si vás poriadne podám...teda hlavne vašu kreativitu, pretože suchá teória vám pomôže len veľmi zriedka. *Náhle zvážnela a počkala, kým sa všetci usadia. Chvíľu si premeriavala každého z nich a potom vstala a prešla k zlatému podstavcu.* Vaša skutočná sila sa ukáže práve v čase najväčšej núdze. Vtedy sa vo vás prebudí všetko potrebné na to, aby ste sa dokázali postaviť svojim démonom. V takých chvíľach musíte zo seba vydolovať úplné maximum a to od vás budem vyžadovať aj na dnešnej hodine. Chcem od vás, aby ste nazreli do svojho srdca a do svojej mysle... chcem, aby ste porozumeli sile, ktorá vo vás pramení...a chcem, aby ste ju ovládli a použili vo svoj prospech. *Odrazu zmĺkla a hodnú chvíľu hľadela na podstavec. V učebni sa rozhostilo hrobové ticho a študenti dychtivo hľadeli na profesorku.* Dnes.... *Načala a opäť sa rozhliadla po miestnosti.* .....sa budeme venovať symbolom doposiaľ neznámym, pretože každý z vás nosí v sebe svoj vlastný symbol. Je to čosi, čo vás vystihuje...čosi čo identifikuje druh mágie, ktorý koluje vo vás už od počiatku. Je to čarokrásny magický obrazec, ktorý žiari vo vašom vnútri a dodáva vám energiu. VY!!! *Zvolala a v očiach jej vzbĺkol akýsi neznámi tajomný plameň.* Vy sa dnes ponoríte do samotnej podstaty vášho bytia a vydolujete z vás tento symbol, ktorý stelesňuje všetko, čím ste doteraz boli a tiež to, čo sa z vás rokmi stane. *Pristúpila k oknám a mávla prútikom, pričom sa všetky pomaly zatvárali a zlato-čierne záclony ich zahalili až po zem a tak pohltili aj posledné zvyšky svetla, ktoré sa neodbytne predieralo dnu.* Symboly nie sú mŕtve. Žijú......žijú a dýchajú... *Dodala šeptom a naznačila im, aby upriamili pozornosť na zlatý podstavec uprostred miestnosti. Zodvihla prútik a so zavretými očami začala odriekať verše mŕtveho jazyka.* Vigilare sit lux in tenebris lucet Sitque oculis lux mihi a magis. *V tej chvíli vzbĺkol na podstavci neuveriteľne jasný biely plameň a všetkých naokolo pohltila jeho dych vyrážajúca krása. Po chvíli sa v ňom začal objavovať pestrofarebný obrazec hrajúci všetkými farbami. No červená prevyšovala nad ostatnými.* Toto je symbol môjho bytia.... *Načala profesorka šeptom, pretože nechcela rušiť túto pre ňu posvätnú chvíľu.* On je mnou v tomto trojrozmernom svete a ja zas ním vo svete symbolov. Sme jedno a to isté a vy sa dnes pokúsite odkryť ten váš.... *Sviečky v miestnosti pohasli a obrazec v plameni sa stratil. Jediné svetlo vychádzalo z podstavca v podobe bieleho plameňa.* Obávam sa, že viac inštrukcií vám nedám. Neexistuje totiž presný návod, ako objaviť svoj symbol. Jediné, čo vám môžem povedať je, že každý z vás ho má vo svojom vnútri a u každého z vás sa prejaví v pravý čas. Je len a len na vás, aký spôsob si zvolíte....... *Podišla k podstavcu a rukou prešla po plameni.* Zatvorte oči a hľadajte...snažte sa vnoriť do tajomného sveta znamení a nalaďte sa na jeho rytmus. *Sledujúc študentov, ktorí horlivo nasledovali jej pokyny sa vďačne usmiala a potichu sa opäť usadila do siete. Takto všetci zotrvali v tichosti až do konca hodiny, kedy profesorka mávnutím prútika odhrnula záclony a opäť otvorila okná dokorán. Sviečky sa zas rozhoreli a plameň na podstavci pomaly mizol, až úplne zhasol.* Viem, že táto krátka chvíľa nemohla stačiť na to, aby sa vám váš symbol ukázal v celej svojej veľkosti a sile, no na splnenie domácej úlohy, ktorú vám zadám budete mať dosť času. Chcem od vás, aby ste mi napísali RPG príbeh na minimálne 300 slov o tom, kedy a ako ste svoj symbol objavili. Opíšte ho, nech mám akú takú predstavu a hlavne mi napíšte, čo symbolizuje. Myslím tým, aké vaše vlastnosti a silné stránky má... Úlohu mi posielajte sovkov na liliana.zaret@gmail.com. *Pozorovala, ako si zapisovali jej pokyny, no nebolo jej práve najveselšie. Predsa len ju opúšťa jej úžasná trieda, na ktorú si už zvykla.* Och....lúčenia....na toto si asi nezvyknem nikdy. *Povzdychla si a naposledy zamávala odchádzajúcim študentom.*